Slovensky: Trebuľka voňavá
Česky: Kerblík zahradní
Latinsky: ANTHRISCUS CEREFOLIUM (L.) Hoffm.
Syn.: Anthriscus cerefolium subsp. sativa (Lam.) Dostál, Anthriscus sativa Besser, Cerefolium sativum Besser, Chaerefolium cerefolium (L.) Schinz, Chaerophyllum sativum Lam., Scandix cerefolium L.
Využíva sa pri diéte a žalúdočných problémoch, na podporu trávenia, na vysoký krvný tlak. Je vynikajúca ako jarný zdroj vitamínu C, ktorý sa používa na zaháňanie jarnej únavy.
Použitie: Trebuľka je veľmi jemné korenie, typické pre francúzsku kuchyňu, ale výborne sa hodí aj k stredomorskej kuchyni. Používa sa pri príprave rýb, vegetariánskych pokrmov, polievok, smotanových omáčok, dusené mrkve, tiež na pečené zemiaky.
Z našich jedálnych lístkov sa takmer úplne vytratila, hoci v minulosti sa hojne využívala na jar, lebo patrila medzi prvé zdroje vitamínu C. Bola to aj obľúbená pôstna bylinka; tradične sa konzumovala na Zelený štvrtok.
Naopak, vo Francúzsku je stále veľmi populárna a tvorí súčasť zmesi s názvom fines herbes, balíčka štyroch byliniek, ktorý okrem nej obsahuje ešte petržlen, pažítku a estragón. Pridáva sa napríklad do omáčok alebo polievok. Výborne sa hodí k pečeným zemiakom. Obľúbený je aj trebuľkový ocot.
Pestovanie
Patrí k nenáročným bylinkám, ktoré sa dajú pestovať aj v byte bez ohľadu na ročné obdobie. Dobre rastie aj v debničkách na balkóne alebo okennom parapete v chladnejšej miestnosti. Do podlhovastej nádoby ju vysejeme v jednom riadku a neskôr vyjednotíme na vzdialenosť desať centimetrov. Treba ju pravidelne zrezávať, aby sa nevyťahovala a dorastali stále nové listy. V zime je dobrou náhradou za petržlenovú vňať.
Najlepšie sa jej však darí na otvorenom polotienistom stanovišti. Na silnom slnku stráca farbu aj chuť a vybieha do kvetu. Kvitne drobnými bielymi kvetmi. Je to dvojročná rastlina, pestovaná ako jednoročka, ktorá dorastá do výšky tridsať až šesťdesiat centimetrov. Aby sme mali stále poruke čerstvé mladé lístky, môžeme ju vysievať postupne každých štrnásť dní, pretože dozrieva asi po šiestich týždňoch. Keďže nie je citlivá na chlad, prvýkrát sejeme už v marci, ak nočné teploty neklesajú pod 7 °C, do riadkov vzdialených desať centimetrov. Semenáčiky potom vyjednotíme asi na vzdialenosť 25 cm. Neznáša presádzanie, lebo hneď vybieha do kvetu. Vysievame ju do dobre pripravenej, ľahkej, nie príliš suchej pôdy. Pravidelne polievame, lebo suché rastliny sa sfarbujú do červena a vykvitnú skôr, ako stihneme pozberať listy. Pestujú sa dva druhy – s hladkými alebo kučeravými listami. Oba sú rovnako chutné a aromatické. Ak necháme rastlinu vykvitnúť, získame semená, ktoré použijeme na ďalšie pestovanie. Treba však pamätať na to, že sú klíčivé len jeden rok.
Využitie v kuchyni
Na priamu konzumáciu sa používajú čerstvé mladé listy, ktoré majú najsilnejšiu arómu. Zberáme ich ešte pred rozkvitnutím. Sušením sa typická vôňa stráca, lístky sa však dajú zmraziť a chutia ako čerstvé. Dá sa z nich pripraviť pesto. Pridávajú sa všade tam, kde petržlen. Vhodné sú do zeleninových šalátov, nátierok, majonéz, polievok, hubových a vaječných jedál a omáčok. Ochutia aj grilovanú hydinu, ryby, jahňacinu i mleté mäso. Do jedla sa pridávajú tesne pred podávaním, lebo varením strácajú chuť. Dobre sa znášajú s petržlenom, pažítkou, bazalkou a estragónom, intenzívnejšie bylinky, ako je napríklad tymian, rozmarín či majorán, ich však prehlušia.
Liečivé účinky
Pre vysoký obsah vitamínu C sa trebuľka využíva nielen ako korenie, ale aj ako liečivá rastlina – najmä pri diéte a žalúdočných problémoch. Čaj z listov podporuje trávenie. Ak v čaji namočíme vatové tampóny a priložíme na oči, uľaví pri ich bolesti. Je účinný aj pri vysokom krvnom tlaku. V trebuľke sa tiež nachádza horčík, železo a karotény.
Naša rada
Neodporúča sa zberať divo rastúcu trebuľku, pretože sa dosť podobá na iné druhy z čeľade mrkvovitých, kam patrí napríklad aj smrteľne jedovatý bolehlav škvrnitý. Ľahko si ho môžeme zameniť aj s mladou trebuľkou lesnou, ktorej listy však nie sú také aromatické.
Čeľaď: Apiaceae Lindl. - miříkovité
Anthriscus cerefolium
Rozšírenie: Druh strednej a južnej Európy, juhozápadnej a strednej Ázie - areál sa tiahne od Francúzska cez Taliansko, Balkán, južná časť európskeho Ruska a Irán až do Uzbekistanu. Pestuje sa v mnohých oblastiach sveta, miestami aj splaňuje, napr. V Indonézii a na Filipínach, na Novom Zélande, v Kanade a USA.
Ekológia: Skôr dosť často pestovaná rastlina, neskôr zo záhradných kultúr takmer vymizla. Príležitostne a často len prechodne bola nachádzané zdivočené v záhradách u plotov a múrov a na pustých a ruderalizovaných nitrifikovaných miestach v obciach, dnes už len výnimočne. Rastie v polotieni aj na miernom oslnenie, na čerstvo vlhkých pôdach, živinami bohatých, humóznych, piesočnatých až ílovitých, kypřených. Kvitne od apríla do júla.
Popis: Jednoročné byliny s tenkým koreňom, pri rozemnutí s výraznou vôňou po anízu. Stonka je priama, 20-70 cm vysoká, často krivolaká, chudobne vetvená, hladkoplodá, prípadne nad uzlinami bielo pyrit. Málopočetné listy prízemnej ružice postupne zasychajúce, stopkaté, s čepeľou ako u stonkové listov, stonkové listy s čepeľou v obryse široko trojuholníkovou, (2-) 3krát sperené, nápadne tenkou, svetlo zelenú, na listoch charakteristické zalomenie vretena v miestach přisedání jar. Zložené okolíky sediace alebo krátko stopkaté, sa (2-) 4 (-6) okolíčky na krátko pýřitých, stopkách, väčšinou bez obalu, okolíčky sa 7-10 stopkatými kvety (4-6 vonkajšími oboupohlavnými, ostatnými samčími), obalíčky z 1- 4 čárkovitých až čiarkovito kopinatých listeňov, kalich redukované, korunné lístky mierne paprskující, biele, semenníky elipsoidné, sťažne vzpriamené, dvounažkami úzko elipsoidné, z jednej tretiny dĺžky zobánkaté, merikarpia hladká, lesklá, hladkoplodá.
Využitie: Trebuľka sa s obľubou Pestoval pre listy, ktoré chuťou pripomínajú aníz alebo petržlen. Používajú sa na ochutenie šalátov, polievok a omáčok - nevarí sa, lebo by stratili svoje charakteristické arómu. Traduje sa, že trebuľka mal v obľube aj básnik J. W. Goethe.
Z našich jedálnych lístkov sa takmer úplne vytratila, hoci v minulosti sa hojne využívala na jar, lebo patrila medzi prvé zdroje vitamínu C. Bola to aj obľúbená pôstna bylinka; tradične sa konzumovala na Zelený štvrtok.
Naopak, vo Francúzsku je stále veľmi populárna a tvorí súčasť zmesi s názvom fines herbes, balíčka štyroch byliniek, ktorý okrem nej obsahuje ešte petržlen, pažítku a estragón. Pridáva sa napríklad do omáčok alebo polievok. Výborne sa hodí k pečeným zemiakom. Obľúbený je aj trebuľkový ocot.
Pestovanie
Patrí k nenáročným bylinkám, ktoré sa dajú pestovať aj v byte bez ohľadu na ročné obdobie. Dobre rastie aj v debničkách na balkóne alebo okennom parapete v chladnejšej miestnosti. Do podlhovastej nádoby ju vysejeme v jednom riadku a neskôr vyjednotíme na vzdialenosť desať centimetrov. Treba ju pravidelne zrezávať, aby sa nevyťahovala a dorastali stále nové listy. V zime je dobrou náhradou za petržlenovú vňať.
Najlepšie sa jej však darí na otvorenom polotienistom stanovišti. Na silnom slnku stráca farbu aj chuť a vybieha do kvetu. Kvitne drobnými bielymi kvetmi. Je to dvojročná rastlina, pestovaná ako jednoročka, ktorá dorastá do výšky tridsať až šesťdesiat centimetrov. Aby sme mali stále poruke čerstvé mladé lístky, môžeme ju vysievať postupne každých štrnásť dní, pretože dozrieva asi po šiestich týždňoch. Keďže nie je citlivá na chlad, prvýkrát sejeme už v marci, ak nočné teploty neklesajú pod 7 °C, do riadkov vzdialených desať centimetrov. Semenáčiky potom vyjednotíme asi na vzdialenosť 25 cm. Neznáša presádzanie, lebo hneď vybieha do kvetu. Vysievame ju do dobre pripravenej, ľahkej, nie príliš suchej pôdy. Pravidelne polievame, lebo suché rastliny sa sfarbujú do červena a vykvitnú skôr, ako stihneme pozberať listy. Pestujú sa dva druhy – s hladkými alebo kučeravými listami. Oba sú rovnako chutné a aromatické. Ak necháme rastlinu vykvitnúť, získame semená, ktoré použijeme na ďalšie pestovanie. Treba však pamätať na to, že sú klíčivé len jeden rok.
Využitie v kuchyni
Na priamu konzumáciu sa používajú čerstvé mladé listy, ktoré majú najsilnejšiu arómu. Zberáme ich ešte pred rozkvitnutím. Sušením sa typická vôňa stráca, lístky sa však dajú zmraziť a chutia ako čerstvé. Dá sa z nich pripraviť pesto. Pridávajú sa všade tam, kde petržlen. Vhodné sú do zeleninových šalátov, nátierok, majonéz, polievok, hubových a vaječných jedál a omáčok. Ochutia aj grilovanú hydinu, ryby, jahňacinu i mleté mäso. Do jedla sa pridávajú tesne pred podávaním, lebo varením strácajú chuť. Dobre sa znášajú s petržlenom, pažítkou, bazalkou a estragónom, intenzívnejšie bylinky, ako je napríklad tymian, rozmarín či majorán, ich však prehlušia.
Liečivé účinky
Pre vysoký obsah vitamínu C sa trebuľka využíva nielen ako korenie, ale aj ako liečivá rastlina – najmä pri diéte a žalúdočných problémoch. Čaj z listov podporuje trávenie. Ak v čaji namočíme vatové tampóny a priložíme na oči, uľaví pri ich bolesti. Je účinný aj pri vysokom krvnom tlaku. V trebuľke sa tiež nachádza horčík, železo a karotény.
Naša rada
Neodporúča sa zberať divo rastúcu trebuľku, pretože sa dosť podobá na iné druhy z čeľade mrkvovitých, kam patrí napríklad aj smrteľne jedovatý bolehlav škvrnitý. Ľahko si ho môžeme zameniť aj s mladou trebuľkou lesnou, ktorej listy však nie sú také aromatické.
Z našich jedálnych lístkov sa takmer úplne vytratila, hoci v minulosti sa hojne využívala na jar, lebo patrila medzi prvé zdroje vitamínu C. Bola to aj obľúbená pôstna bylinka; tradične sa konzumovala na Zelený štvrtok.
Naopak, vo Francúzsku je stále veľmi populárna a tvorí súčasť zmesi s názvom fines herbes, balíčka štyroch byliniek, ktorý okrem nej obsahuje ešte petržlen, pažítku a estragón. Pridáva sa napríklad do omáčok alebo polievok. Výborne sa hodí k pečeným zemiakom. Obľúbený je aj trebuľkový ocot.
Pestovanie
Patrí k nenáročným bylinkám, ktoré sa dajú pestovať aj v byte bez ohľadu na ročné obdobie. Dobre rastie aj v debničkách na balkóne alebo okennom parapete v chladnejšej miestnosti. Do podlhovastej nádoby ju vysejeme v jednom riadku a neskôr vyjednotíme na vzdialenosť desať centimetrov. Treba ju pravidelne zrezávať, aby sa nevyťahovala a dorastali stále nové listy. V zime je dobrou náhradou za petržlenovú vňať.
Najlepšie sa jej však darí na otvorenom polotienistom stanovišti. Na silnom slnku stráca farbu aj chuť a vybieha do kvetu. Kvitne drobnými bielymi kvetmi. Je to dvojročná rastlina, pestovaná ako jednoročka, ktorá dorastá do výšky tridsať až šesťdesiat centimetrov. Aby sme mali stále poruke čerstvé mladé lístky, môžeme ju vysievať postupne každých štrnásť dní, pretože dozrieva asi po šiestich týždňoch. Keďže nie je citlivá na chlad, prvýkrát sejeme už v marci, ak nočné teploty neklesajú pod 7 °C, do riadkov vzdialených desať centimetrov. Semenáčiky potom vyjednotíme asi na vzdialenosť 25 cm. Neznáša presádzanie, lebo hneď vybieha do kvetu. Vysievame ju do dobre pripravenej, ľahkej, nie príliš suchej pôdy. Pravidelne polievame, lebo suché rastliny sa sfarbujú do červena a vykvitnú skôr, ako stihneme pozberať listy. Pestujú sa dva druhy – s hladkými alebo kučeravými listami. Oba sú rovnako chutné a aromatické. Ak necháme rastlinu vykvitnúť, získame semená, ktoré použijeme na ďalšie pestovanie. Treba však pamätať na to, že sú klíčivé len jeden rok.
Využitie v kuchyni
Na priamu konzumáciu sa používajú čerstvé mladé listy, ktoré majú najsilnejšiu arómu. Zberáme ich ešte pred rozkvitnutím. Sušením sa typická vôňa stráca, lístky sa však dajú zmraziť a chutia ako čerstvé. Dá sa z nich pripraviť pesto. Pridávajú sa všade tam, kde petržlen. Vhodné sú do zeleninových šalátov, nátierok, majonéz, polievok, hubových a vaječných jedál a omáčok. Ochutia aj grilovanú hydinu, ryby, jahňacinu i mleté mäso. Do jedla sa pridávajú tesne pred podávaním, lebo varením strácajú chuť. Dobre sa znášajú s petržlenom, pažítkou, bazalkou a estragónom, intenzívnejšie bylinky, ako je napríklad tymian, rozmarín či majorán, ich však prehlušia.
Liečivé účinky
Pre vysoký obsah vitamínu C sa trebuľka využíva nielen ako korenie, ale aj ako liečivá rastlina – najmä pri diéte a žalúdočných problémoch. Čaj z listov podporuje trávenie. Ak v čaji namočíme vatové tampóny a priložíme na oči, uľaví pri ich bolesti. Je účinný aj pri vysokom krvnom tlaku. V trebuľke sa tiež nachádza horčík, železo a karotény.
Naša rada
Neodporúča sa zberať divo rastúcu trebuľku, pretože sa dosť podobá na iné druhy z čeľade mrkvovitých, kam patrí napríklad aj smrteľne jedovatý bolehlav škvrnitý. Ľahko si ho môžeme zameniť aj s mladou trebuľkou lesnou, ktorej listy však nie sú také aromatické.
Poznámka: Podľa odetí plodov sa niekedy rozlišujú ďalšie infrašpecifické taxóny (u nás je to Anthriscus cerefolium subsp. Trichosperma). Časť botanickej literatúry taxonomickú hodnotu týchto znakov hodnotí ako pochybnú.
Z našich jedálnych lístkov sa takmer úplne vytratila, hoci v minulosti sa hojne využívala na jar, lebo patrila medzi prvé zdroje vitamínu C. Bola to aj obľúbená pôstna bylinka; tradične sa konzumovala na Zelený štvrtok.
Naopak, vo Francúzsku je stále veľmi populárna a tvorí súčasť zmesi s názvom fines herbes, balíčka štyroch byliniek, ktorý okrem nej obsahuje ešte petržlen, pažítku a estragón. Pridáva sa napríklad do omáčok alebo polievok. Výborne sa hodí k pečeným zemiakom. Obľúbený je aj trebuľkový ocot.
Pestovanie
Patrí k nenáročným bylinkám, ktoré sa dajú pestovať aj v byte bez ohľadu na ročné obdobie. Dobre rastie aj v debničkách na balkóne alebo okennom parapete v chladnejšej miestnosti. Do podlhovastej nádoby ju vysejeme v jednom riadku a neskôr vyjednotíme na vzdialenosť desať centimetrov. Treba ju pravidelne zrezávať, aby sa nevyťahovala a dorastali stále nové listy. V zime je dobrou náhradou za petržlenovú vňať.
Najlepšie sa jej však darí na otvorenom polotienistom stanovišti. Na silnom slnku stráca farbu aj chuť a vybieha do kvetu. Kvitne drobnými bielymi kvetmi. Je to dvojročná rastlina, pestovaná ako jednoročka, ktorá dorastá do výšky tridsať až šesťdesiat centimetrov. Aby sme mali stále poruke čerstvé mladé lístky, môžeme ju vysievať postupne každých štrnásť dní, pretože dozrieva asi po šiestich týždňoch. Keďže nie je citlivá na chlad, prvýkrát sejeme už v marci, ak nočné teploty neklesajú pod 7 °C, do riadkov vzdialených desať centimetrov. Semenáčiky potom vyjednotíme asi na vzdialenosť 25 cm. Neznáša presádzanie, lebo hneď vybieha do kvetu. Vysievame ju do dobre pripravenej, ľahkej, nie príliš suchej pôdy. Pravidelne polievame, lebo suché rastliny sa sfarbujú do červena a vykvitnú skôr, ako stihneme pozberať listy. Pestujú sa dva druhy – s hladkými alebo kučeravými listami. Oba sú rovnako chutné a aromatické. Ak necháme rastlinu vykvitnúť, získame semená, ktoré použijeme na ďalšie pestovanie. Treba však pamätať na to, že sú klíčivé len jeden rok.
Využitie v kuchyni
Na priamu konzumáciu sa používajú čerstvé mladé listy, ktoré majú najsilnejšiu arómu. Zberáme ich ešte pred rozkvitnutím. Sušením sa typická vôňa stráca, lístky sa však dajú zmraziť a chutia ako čerstvé. Dá sa z nich pripraviť pesto. Pridávajú sa všade tam, kde petržlen. Vhodné sú do zeleninových šalátov, nátierok, majonéz, polievok, hubových a vaječných jedál a omáčok. Ochutia aj grilovanú hydinu, ryby, jahňacinu i mleté mäso. Do jedla sa pridávajú tesne pred podávaním, lebo varením strácajú chuť. Dobre sa znášajú s petržlenom, pažítkou, bazalkou a estragónom, intenzívnejšie bylinky, ako je napríklad tymian, rozmarín či majorán, ich však prehlušia.
Liečivé účinky
Pre vysoký obsah vitamínu C sa trebuľka využíva nielen ako korenie, ale aj ako liečivá rastlina – najmä pri diéte a žalúdočných problémoch. Čaj z listov podporuje trávenie. Ak v čaji namočíme vatové tampóny a priložíme na oči, uľaví pri ich bolesti. Je účinný aj pri vysokom krvnom tlaku. V trebuľke sa tiež nachádza horčík, železo a karotény.
Naša rada
Neodporúča sa zberať divo rastúcu trebuľku, pretože sa dosť podobá na iné druhy z čeľade mrkvovitých, kam patrí napríklad aj smrteľne jedovatý bolehlav škvrnitý. Ľahko si ho môžeme zameniť aj s mladou trebuľkou lesnou, ktorej listy však nie sú také aromatické.
