Mrlík biely (Chenopodium album) je jednou z najbežnejších a najrozšírenejších burín v záhradách, no jeho skutočná hodnota siaha ďaleko za tento nespravodlivý prívlastok. Táto jednoročná rastlina, často nazývaná aj loboda, je príbuzná špenátu a do 16. storočia bola bežne pestovaná a konzumovaná v celej Európe. Mrlík biely obľubuje najmä ľudskou činnosťou narušené pôdy, ako sú záhrady, sídliská, rumoviská, okraje ciest a polí. Preferuje miesta bohaté na živiny, avšak kvôli jeho schopnosti čistiť pôdu by sa nemal zberať tam, kde sa pestované plodiny chemicky ošetrujú.

Ako ho spoznáte?

Táto rastlina sa ľahko rozpozná podľa trojuholníkových, tmavozelených listov, ktoré sú poprášené voskovým, belavým alebo fialkastým práškom, pripomínajúcim múku. Mrlík môže vyrásť až do výšky dvoch metrov a kvitne od júna do októbra, pričom kvety sú malé a zelené.

Zdravie ukryté v burine

Mrlík biely je mimoriadne výživný a bohatý na aminokyseliny, vlákninu, vitamíny A, B, C, kyselinu listovú, železo, vápnik, draslík, fosfor, sodík a selén. Obsahuje tiež veľké množstvo omega-3 mastných kyselín. Rovnako ako iné tmavozelené rastliny, aj mrlík prispieva k lepšiemu tráveniu, znižuje riziko cukrovky a rakoviny, posilňuje kosti a zmierňuje zápaly v tele.

Použitie mrlíka v kuchyni je všestranné

Môže sa konzumovať surový v šalátoch alebo smoothies, ale chutný je aj dusený, varený alebo opekaný. Jeho chuť a konzistencia sú veľmi podobné špenátu, čo z neho robí výbornú alternatívu do rôznych jedál, vrátane prívarkov a polievok. Semená sú taktiež jedlé a výživné, pričom jedna rastlina ich môže vyprodukovať až 75-tisíc. Sú podobné makovým semienkam a dajú sa využiť ako posyp na kaše či dezerty. V minulosti sa bežne mleli na múku, alebo sa vyprážali podobne ako pukance.