Kozonoha hostcová-Kozia noha
Kozonoha hostcová – po česky bršlice kozí noha, lat.-Aegopodium podagraria je jednou z mojich obľúbených jedlých rastlín. Chutí podobne ako petržlen a najradšej mám mladé listy, ktoré sú ešte poskladané, alebo pri väčších jem už len stopku, tá chutí podobne ako stopkový zeler.
Kozonoha skvele pomáha očistiť telo od toxínov, aj od kyseliny močovej, preto v jej latinskom či poľskom názve nájdeme slovo podagra – tak sa pred tým volala dna – od dávna sa totiž touto bylinkou liečila dna. V minulosti ju predávali aj na tržniciach ako jedlú rastlinu, napr. v Krakove. Je to jedna s najbežnejších burín, ale v najteplejších častiach Slovenska už nerastie tak hojne. Výskumy ukazujú aj protirakovinové účinky.
Jej využite je veľmi pestré, od šalátov a zelených smoothies cez polievky, prívarky po nátierky, pesto či len tak na chlebík. Najradšej sa jej však rovno „napasiem“ v prírode
Viacerí sa ma pýtali s čím sa dá kozonoha pomýliť. Je pár rastlín, ktoré môžu mať tvar listovej čepeli veľmi podobný ako kozonoha, našťastie nie sú medzi nimi žiadne jedovaté. Často má také isté listy angelika (CZ děhel, Angelica, str. XXX), ale pri zámene to nie je problém, lebo angelika má tiež jedlé listy. Tie sú zložené väčšinou z viacerých lístkov ako sú listy kozonohy, podľa toho ju zvyčajne ľahko rozpoznať, avšak niekedy sa stáva, že angelika tvorí aj jednoduché listy ako kozonoha a na prvý pohlaď sú nerozlíšiteľné. Vtedy sa treba pozrieť na miesto, kde sa rozvetvuje hlavná listová stopka na menšie lístky, angelika tvorí charakteristické fialové prstene. Takisto sa líšia chuťou, surová angelika je dosť horká.
Druhá veľmi podobná rastlina je krkoška voňavá (CZ krabilice zápašná, Chaerophyllum aromaticum), ktorá má tvar listovej čepele niekedy tiež taký istý ako kozonoha a často rastú spolu jedna vedľa druhej. O krkoške chlpatej nie sú žiadne informácie o tom, či bola jedená v minulosti. Je nie moc chutná a po rozotretí, požmolení listov budete cítiť aromatickú vôňu väčšinou inú ako petržlenovú. Mne vonia príjemne citrónovo, mnohým však smrdí. Ľahko ju spoznáme podľa toho, že je chlpatá. Chĺpky najlepšie vidno na stonke zospodu. Kozonoha je naopak vždy nahá, bez chĺpkov. Rozdiel medzi týmito dvoma rastlinkami je aj v ich chuti. Krkoška nemá petržlenovú alebo zelerovú chuť ako kozonoha. Krkoška má tiež trošku inú štruktúru lista, čo je ťažko popísať, ale časom sa aj vy naučíte ich rozlíšiť už zdiaľky. Ale aj keď sa pomýlite, tak sa nič nestane, nie je to jedovatá rastlina, do konca bola tiež využívaná vo fytoterapii.
Sú aj ďalšie rastliny, viacmenej podobné kozonohe, ale keď sa lepšie pozriete, tak budete vidieť, že tvar listovej čepele je iný. Napríklad dosť podobná je pižmovka mošusová (CZ pižmovka mošusová, Adoxa moschatellina, pižmovka však nemá pílkovitý okraj listov ako kozonoha. Pižmovka sa volá preto, lebo po rozotretí listov alebo kvetov cítiť pižmovú vôňu. Nie sú informácie o tom, žeby to bola jedlá rastlina, ale takisto nie sú známe žiadne otravy.
Žiadne jedovaté rastliny nevyzerajú tak ako kozonoha, aj keď ľudia si neraz popletú charakteristické znaky. Raz som napríklad dostal mail s fotkou iskerníka plazivého (CZ pryskyřník plazivý, Ranunculus repens) s otázkou, či to je kozonoha. Pokiaľ nevidíte rozdiel alebo sa vám pletie list iskerníka a kozonohy, tak buďte opatrný, odporúčam skôr poprosiť o pomôcť v určovaní niekoho, kto vie spoznať kozonohu, alebo ísť na kurz divo rastúcich jedlých rastlín. Iskerníky sú považované za jedovaté rastliny, obsahujú dráždivý protoanemonin, ale dlhším varením či sušením sa ničí jedovatá látka. Preto kravy nejedia iskerník na poli, ale v sene už im nevadí. Iskerník plazivý sa stále jedáva po uvarení miestami v Chorvátsku, dokonca predávajú ho tam na tržniciach. Len pozor, keď ho chcete jesť, aby ste si ho nepomýlili z iskerníkom jedovatým (CZ p. lítý, R. sceleratus), spoznáte ho aj po pálivej chuti, ktorú nemá iskerník plazivý.
Z jedovatých rastlín sa niektorí obávajú rozpuku jedovatého (CZ rozpuk jízlivý, Cicuta virosa), ktorý sa vraj v botanických knihách podobá na kozonohu. Netreba sa však obávať, jeho listy predsa dosť inak vyzerajú, lístky sú o veľa užšie a výrazne pílkovité. Rozpuk tiež nájdeme len pri vode, navyše to nie je bežná rastlina, ja som ju napríklad ešte nikdy nenašiel a to sa bylinkám venujem veľmi aktívne. Listy síce majú petržlenový nádych ako kozonoha, ale majú zároveň veľmi dráždivú chuť, cítiť že sú jedovaté. Veľmi nebezpečný je však koreň rozpuku, ten už je chutný aj na surovo, sladký, a vôňou pripomína petržlen či zeler, stačí však pár gramov koreňu a môže nás zabiť. Je to výnimka vo svete rastlín, našťastie väčšinu jedovatých rastlín spoznáme hneď po chuti, sú pálivé, dráždia sliznice a sú nechutné.
—
Autor textu: Bartek Dobrodej Krzewiński
Zdroj: https://www.blog.eugenika.sk/2020/04/24/viete-o-tom-ze-jedna-z-najbeznejsich-burin-kozonoha-je-jedla-a-velmi-chutna/
upravené: liebyl