Kardamóm
KARDAMÓM - prastaré čajové korenie
Slovensky: Kardamovník obecný, Kardamóm
Česky: Kardamovník obecný, Kardamom
Latinsky: Elettaria cardamomum
Na zalesnených svahoch Himalájí sme často vídali rásť divoký kardamóm. Tvoril nápadné, sviežo zelené bohaté trsy, ktoré pokrývali tienisté brehy horských potokov. Kardamóm, jedna z najstarších a najdrahších korenín sveta, má svoju domovinu práve tu, v lesoch východného Nepálu a susedného Sikkimu. Do jedál a nápojov sa kvôli svojej špecifickej vôni a chuti pridával kardamóm už pred viac ako 3000 rokmi a zostal veľmi populárny dodnes. Patrí k najobľúbenejším koreniam indickej kuchyne a arabský svet miluje pikantnú chuť, ktorú dodáva dobrej čiernej káve. Často sa pridáva aj do čaju, likérov a ájurvédskych nápojov, ktoré využívajú najmä liečivé vlastnosti kardamómu. Vyniká najmä v sladkých jedlách a v nápojoch s mliekom a medom.
ZDRAVOTNÉ ÚČINKY
Kardamóm eliminuje prekyslenie organizmu, ktoré vzniká konzumáciou sladkých jedál, zlepšuje trávenie, pomáha pri žalúdočných a žlčníkových problémoch, hemoroidoch, odstraňuje zápach z úst a v Indii sa považuje aj za liek na tučnotu. Má pozitívny vplyv na dýchacie cesty. Pomáha pri bronchitíde, astme, prechladnutí a pri kašli. Povzbudzuje krvný obeh i hormonálnu aktivitu a zlepšuje náladu. Upokojuje nervovú sústavu a stimuluje myseľ. Starí Egypťania žuli kardamómové semienka, aby im vyčistili zuby a dezinfikovali ústnu dutinu. Podľa najnovších štúdií kardamóm zabraňuje množeniu chrípkových vírusov typu A a B a pôsobí ako výborný stimulant imunitného systému. Znižuje účinky jedov na človeka a preto ho domorodci zvyknú používať pri uštipnutí hadom alebo škorpiónom. Často sa používa aj ako parfém, ktorý dáva vzrušujúci akcent pánskym vôňam.
TRETIE NAJDRAHŠIE KORENIE SVETA
Vo východnom Nepále v oblasti Ilam, ktorá je dnes známa najmä pestovaním a spracovaním skvelých nepálskych čajov sa pestuje veľa kardamómu. Vysádzali ho tu aj Kórejci (využíva sa v čínskej i kórejskej medicíne) a kvôli tejto vzácnej korenine vybudovali od indických hraníc k mestu Ilam výborné cesty, ktoré si Nepálci pedantne udržujú, aby ich nezničili počas obdobia dažďov nápory vody, ako sa to deje v susednom Dárdžilingu. Pestovanie, zber a spracovanie kardamómu sú náročné a drahé, preto je kardamóm hneď po šafráne a vanilke najdrahším korením na svete. Často býva súčasťou indických a nepálskych koreninových zmesí nazývaných garam masala, ktoré obsahujú najmä koriander, kardamóm, klinčeky, čierne korenie, škoricu, muškátový kvet a niekedy aj bobkový list. Vynikajúcu chuť má najmä čajová tea masala, ktorá sa zvykne krátko povariť a zmiešať s čiernym himalájskym čajom, mliekom a medom. Takýto chutný a veľmi voňavý čaj patrí k liečivám indickej ájurvédy, náuky o dlhom a zdravom živote. Dokáže človeka rozohriať, rozprúdiť krv i energiu, zrýchliť metabolizmus a pomôcť odstráneniu toxínov z tela.
ZELENÝ KARDAMÓM
Existuje niekoľko druhov kardamómu. Najznámejším je jemný a lahodný kardamóm pravý (Elettaria cardamomum) , ktorý sa nazýva aj zelený kardamóm a pestuje najmä v dažďových lesoch južnej Indie a Srí Lanky v nadmorskej výške 700-1500m. V zelených tobolkách sa nachádzajú drobné tmavé aromatické semená. Práve tie sa používajú ako korenie. Mohutné listy rastliny nie sú aromatické. Semená sa zberajú ešte pred dozretím, pretože zrelé tobolky pukajú a rozsýpajú semienka po okolí. Najkvalitnejší zelený kardamóm sa pestuje najmä v oblasti Kardamómových hôr na malabarskom pobreží juhozápadnej Indie. Zelený kardamóm bol súčasťou imperiálnej kuchyne mughalských vládcov a ich slávnych, zväčša sladkých delikates.
HNEDÝ KARDAMÓM
V Nepále a v Sikkime sa pestuje hnedý kardamóm (Amomum subulatum) typický pre oblasť Himalájí. Jeho plody i semená v nich sú väčšie tmavšie a majú drsnejšiu chuť. Preto býva niekedy toto špecifické korenie označované ako nepravý kardamóm, na čo sa Nepálci veľmi hnevajú a na svoje vzácne korenie nedajú dopustiť. Toto označenie naozaj nie je správne, pretože oba typy kardamómu, hnedý i zelený, majú svoje vlastné požitie a význam. Hnedý kardamóm má jemne zadymený tón sa používa viac vo vidieckej ľudovej kuchyni pri tradičných indických a himalájskych receptoch. V jedlách nemá dominovať, ale podčiarknuť chuť ostatných ingrediencií.